Čo by malo 3-ročné dieťa

(Manuál pre rodičov budúceho škôlkara)

1. Stravovanie – samostatne sa najesť (aspoň lyžicou), piť z pohára (nepoužívať kojeneckú fľašu), neodbiehať od stola počas jedenia a nerozprávať pri jedle.

Najčastejšie chyby a zlozvyky:

- dieťa nie je zvyknuté na pestrú (= rôznorodú) stravu;

- nechce prijať jedlo od iného člena rodiny ako matky, prípadne nechce jesť v inom prostredí ako doma;

- jedáva pri sledovaní televízie, v detskej izbe a podobne, a nie na obvyklom mieste na to určenom (pri jedálenskom stole);

- nie je zvyknuté poďakovať za jedlo.

 

2. Plienky / toaleta  – do materskej školy sa neprijímajú deti s plienkou. Dieťa má vedieť používať záchod (nie nočník), nebáť sa sadnúť si naň. Má vedieť včas oznámiť, že potrebuje ísť na toaletu, má vedieť stiahnuť si nohavice a samostatne si sadnúť na ňu ( v materských školách sú veľkosti toaletných mís prispôsobené výške detí, doma sa to rieši vložením  menšieho sedadielka, prípadne aj s pridaním stabilného stolčeka).

 

3. Obliekanie / vyzliekanie – dieťa si má vedieť samo obliecť a vyzliecť jednoduchý odev, zalepiť suchý zips na obuvi. Malo by si vedieť obuť topánky na správne nohy. Malo by si nacvičovať zapínanie a odopínanie gombíkov na svetríku.

 

4. Dudlík – v tomto veku je už naozaj veľmi nevhodný. Negatívne môže pôsobiť  aj  na vývin reči. 

Najčastejšie chyby a zlozvyky:

- dieťa rozpráva s dudlíkom v ústach, ktorý zabraňuje správnej artikulácii (to isté spôsobuje aj cukrík alebo žuvačka);

- dudlík pri dlhodobom a častom používaní môže deformovať vyvíjajúci sa chrup a podnebie.

 

5. Hygienické návyky – vedieť si po použití toalety automaticky a samostatne umyť ruky mydlom. Vedieť používať vreckovky a správne si vyfúkať nos (každú nosovú dierku samostatne).

 

6. Reč – dieťa má vedieť zrozumiteľne formulovať jednoduché myšlienky a svoje potreby.  Reč má byť plynulejšia, dieťa má používať správne tvary slov.

Najčastejšie chyby a zlozvyky:

- maznavé rozprávanie sa s dieťaťom, opakovanie nesprávnej výslovnosti po dieťati s obdivom, aké je „rozkošné“;

- ľahostajnosť príbuzných – je im jedno, že dieťa zle rozpráva (nesprávnu výslovnosť, tvary slov a nevhodné výrazy nesmie rodič nechať bez povšimnutia – vždy treba po dieťati zopakovať správny výraz, ktorý dieťa môže ale aj nemusí zopakovať – stačí, že ho počulo v správnom tvare);

- odkladanie logopedickej pomoci – v prípade, že rečové nedostatky pretrvávajú dlhšie, je vhodné vyhľadať pomoc logopéda. Platí pravidlo „čím skôr, tým lepšie“. Signálom, že niečo nie je v poriadku s rečou vášho dieťaťa, je jednoduché porovnanie s inými viacerými deťmi v jeho veku.

 

7. Osobné veci – dieťa by si malo poznať svoje osobné veci (vedieť, že toto sú jeho papučky, vetrovka,...).

 

8. Čarovné slovíčka – dieťa má vedieť pozdraviť, odzdraviť, poprosiť a poďakovať.

 

9. Socializácia – je predpokladom úspešného a bezproblémového vstupu do materskej školy. Dieťa sa má vedieť odpútať od rodičov. Má si  vedieť utvárať priateľské väzby s inými deťmi a dospelými (je nevyhnutné včas ho odpútavať  od matky, zapájať iných členov rodiny do starostlivosti o dieťa, navštevovať s dieťaťom iné rodiny a spoločné zariadenia). Rozvíjať a podporovať jeho záujem o iných ľudí, prípadne ho posmeľovať.  Dieťa sa má vedieť podeliť  s hračkou s iným dieťaťom, nemá si „vydupávať“ pozornosť a ústupčivosť zo strany dospelých (problematickým môže byť obdobie vzdoru vo veku cca 3 rokov – trvá niekoľko mesiacov, odznie samo).

Najčastejšie chyby a zlozvyky:

- rodičia ustupujú dieťaťu, keď si niečo „vydupkáva“ – rodič je ten, ktorý vie, čo sa môže a čo sa patrí. Dieťa sa to ešte len učí. V prípade takéhoto „vystrájania“ je najvhodnejšie zaujať pozornosť dieťaťa niečím iným, pôsobiť pokojne ale rozhodne, prípadne si ho počas „amoku“ naoko nevšímať. Krik, bitka, vyhrážanie sa málokedy pomôžu, skôr situáciu vyhrotia a skomplikujú.

- dieťa je až nezdravo naviazané na sústavnú prítomnosť matky – je vhodné, ak má dieťa vlastnú izbu alebo spí so súrodencami  (je veľmi nevhodné, aby v tomto veku spávalo dieťa v posteli s rodičmi, príp. v spálni).

 

10. Udržanie pozornosti – dieťa v tomto veku je už schopné niekoľko minút udržať svoju pozornosť  na jednu činnosť, vie sa sústrediť pri  tvorení (rôznych manuálnych činnostiach), počúvať čítaný text (rozprávku) a pod.

 

Na záver

   To, ako bude dieťa zvládať odpútanie sa od rodiny a vstup do materskej školy, záleží na rodičoch a ich hodnotách výchovy. Je nevyhnutné spolupracovať s pedagógom a dať si poradiť v oblasti výchovy dieťaťa. Pedagóg  v materskej škole okrem starostlivosti o dieťa má aj úlohu usmerňovať a radiť pri problémoch vo výchove a vzdelávaní.

   Láska rodičov k dieťaťu je nevyhnutná, ale musí byť citlivo vyvážená. Dieťa nesmie manipulovať s rodičmi. Rodič je ten, ktorý pomôže, postará sa, pohladí, ale keď si to situácia vyžaduje, tak pokarhá, napomenie, usmerní, vysvetlí, pre čo tak nemôže byť. Liberalizmus a prílišný obdiv dieťaťa vo výchove  sa nevypláca. Často uňho vedie k egoistickému správaniu a neskorším vážnym výchovným problémom.

   Povinnosťou rodiča je informovať pedagógov o zvláštnostiach dieťaťa, prípadne o jeho  vývinových a zdravotných problémoch, ktoré môžu ovplyvniť pobyt dieťaťa v materskej škole.

   Pri výchove dieťaťa prajeme rodičom  veľa trpezlivosti, láskavosti a objektivity pri pohľade na svoje dieťa. Treba pamätať na to, že dieťa je kópiou ľudí a prostredia, ktorí ho vychovávajú a ovplyvňujú.